Rozhovor: Paula Kentošová
Za netradičnou výstavou Kamav tut more!, ktorú sme v Kalabe hostili na prelome rokov, stála mladá študentka Paula Kentošová.
Ak ste nestihli vernisáž a ani derniéru, práve pre Vás je tento rozhovor:)
~ Čo ťa priviedlo k foteniu a aké boli tvoje prvé kontakty s fotografovaním? P:„K foteniu som sa dostala dá sa povedať cez rodinu. Fotila som krstiny mojej malej sesternice a už vtedy som skúšala rôzne uhly pohľadu. Moja vášeň k fotografii rastie tak ako maličká sesternica. Zatiaľ čo Miška robila prvé kroky, ja som objavovala čaro fotoaparátu a silu zachytených okamihov."
~ Keď sme sa prvýkrát spolu bavili o výstave u nás v Kalabe končila si strednú školu, no dnes už máš za sebou prvý semester na VšVU. Aké sú tvoje prvé pocity zo školy, na aký odbor si sa hlásila a akým novým témam si sa venovala v tomto semestri? P:„Hlásila som sa na intermédiá, chcela som objaviť niečo nové, posunúť svoju fotografickú tvorbu niekde inam. Zatiaľ však školu dalo by sa povedať objavujem, to sa týka aj tém, zatiaľ."
~ Ešte sa na chvíľu vrátim k výstave Kamav tut, more!, ktorá sa venuje zobrazovaniu rómskeho etnika. Mohla by si nám trošku priblížiť ako si sa dostala k tejto téme a ako prebiehalo fotenie v osadách? P:„K rómskej tématike som mala stále blízko, asi je to mojim bláznivým temperamentom:), fotiť v cigánskych osadách som začala keď som mala 16 rokov, no jednalo sa skôr o jednorázové udalosti. Cez leto som sa nudila a tak som navštívila osadu v mojej rodnej dedine a tá ma chytila za srdce. Cítila som sa tam naozaj bezpečne a príjemne a tak som vlastne aj v decembri zorganizovala výstavu. Mala som totiž akúsi potrebu ukázať tie dobré stránky rómov a najmä Bratislave. Tá o nich totiž často vie len z reportáží. Prostredníctvom svojich fotiek sa snažím, aby sa na veci ľudia pozerali aj z druhej strany. Aby v sebe namiesto nenávisti šírili lásku a aby nehádzali všetkých do jedného vreca."
~ V tejto sérií fotografií prevláda čiernobiela fotografia. Zohráva práve tento výber techniky nejakú koncepčnú rovinu alebo je skôr vizuálnym prvkom? P:„Čiernobiela je pre mňa akýmsi podpisom, značkou, symbolom.
~ Pracuješ s rómskou menšinou, máš záujem pokračovať v tejto téme, prípadne sa venovať iným menšinám? P:„Chcem sa venovať menšinám naďalej, určite aj rómom. No zatiaľ konkrétny projekt s nimi naplánovaný nemám."
~ Čo je pre teba najvačšia inšpirácia? Máš nejaký umelcký vzor zo slovenskej alebo svetovej scény? P:„Pre mňa je inšpirácia každý, kto sa v mojom živote objaví. Najväčšie vzory sú však pre mňa moji rodičia – snažím sa robiť všetko pre to, aby na mňa boli hrdí. Fotografov sledujem, no nejakých vymedzených naozaj nemám, u každého oceňujem niečo iné, častokrát aj to, čo nefotím a neobľubujem."
~ Aké sú tvoje aktuálne plány do budúcna? Prípadne, aký projekt máš rozrobený? P:„Týka sa to menšín, ale to je tajomstvo:)."
~ Dnešná doba je hlavne online dobou, kde si teda môžeme pozrieť tvoje portfolio? P:„Na mojej facebookovej stránke Paula Photography."
Ďakujeme Paula, prajeme všetko dobré a tešíme sa, keď ťa niekedy opäť uvidíme u nás v Kalabe.
